Rast do výšky, rastový deficit a možnosti jeho ovplyvnenia (I)

Rast do výšky, rastový deficit a možnosti jeho ovplyvnenia (I)

V posledných dvanástich mesiacoch registrujeme v poradenstve na e-shope ObchodRonnie.sk rastúci počet otázok týkajúcich sa rastu do výšky a možností jeho ovplyvnenia (pozn. Marián Čambal aj Igor Kopček v spomínanom poradenstve odpovedajú na rozhodujúcu väčšinu otázok zákazníkov e-shopu ObchodRonnie.sk ). Väčšina príspevkov súvisiacich s rastom do výšky a neuspokojivou výškou nám prichádza od dievčat a chlapcov, ktorí sú vo veku 13 až 17 rokov. Mnohí z nich zrejme boli nespokojní so svojou výškou aj v mladšom veku, bohužiaľ, uspokojili sa s dobre známym tvrdením „však ešte vyrastie, má na to čas“ a až keď si uvedomili, že toho času reálne veľa neostáva, hľadajú pomoc. Bohužiaľ, riešenie prichádzajúce neskoro prináša iba čiastkové výsledky, pravdou ale je, že ak nie sú ešte uzavreté tzv. rastové štrbiny, existuje ešte potencionálne vysoká šanca na to, ako dosiahnuť (prípadne aj prekročiť) geneticky predurčenú výšku. Čo vás zaujíma, na čo sa často pýtate?

Pýtate sa na svoje šance vyrásť v nasledujúcom období niekoľko centimetrov, zaujímate sa o svoju geneticky predurčenú výšku, nezabúdate sa pýtať aj na postupy, ktoré by vám umožnili vašu výšku zvýšiť o 5-8 centimetrov, nechýbajú aj otázky, ktoré dávajú do súvisu rast do výšky a silový tréning. Všetky tieto otázky sa prakticky s väčšími/menšími obmenami pravidelne objavujú v sekcii poradenstvo na e-shope ObchodRonnie.sk (nájdete v ňom bohatú ponuku doplnkov výživy pre kulturistiku, fitness aj podporu zdravia), aj preto sme sa rozhodli na túto tému pripraviť komplexný článok – veríme, že práve v ňom by ste mali (mohli) nájsť odpovede, ktoré hľadáte. 

Vývojové obdobia a rast do výšky

Rast do výšky prebieha v niekoľkých etapách, ktoré sa od seba významne líšia nielen vekom, ale predovšetkým rýchlosťou, akou pribúdajú centimetre na vašej výške. Ak ponecháme stranou 9 mesačné obdobie tehotenstva, počas ktorého plod „narastie“ prakticky z nuly na cca 50 cm, váš rast do výšky prebiehal v týchto etapách.

  • 1. a 2. rok po narodení ... obe obdobia sme zámerne spojili kvôli tomu, že tempo rastu do výšky v prvých cca 24 mesiacoch po narodení úzko súvisí s rastom dieťaťa v maternici, s vnútromaternicovými faktormi ovplyvňujúcimi rast do výšky pred narodením (ak plod v maternici nedostáva dostatok výživy, kyslíka, matka napríklad fajčí, alebo užíva alkoholické nápoje, alebo špecifické lieky, dieťa sa rodí spravidla menšie a nižšia je aj jeho hmotnosť; cca 90% takýchto detí rastový deficit „doženie“ v nasledujúcich 24 mesiacoch, ale cca 10% detí rastový deficit nikdy nedoženie a ich cieľová výška je trvalo nižšia); v prípade, že dieťa má dostatočnú výživu, netrpí podvýživou a má veľa spánku, v prvom roku života dokáže vyrásť cca 20 až 25 cm do výšky, v druhom roku sa rastové tempo spomalí, napriek tomu je stále vysoké – prírastok na výške v druhom roku života dosahuje 10 až 12 cm
  • 3. rok života až začiatok puberty ... v tomto období dieťa ďalej rastie prakticky plynulým tempom v priemerne 5-7 cm za rok; tempo rastu do výšky zodpovedá kvalite stravy (je napríklad známe, že bielkovinová strava akceleruje rast do výšky; známe je aj to, že neznášanlivosť lepku rast do výšky brzdí – po „nastavení“ dieťaťa na bezlepkovú diétu rastový deficit však úspešne a veľmi rýchlo doženie), prísunu kyslíka do organizmu, zdravotnému stavu (chronické ochorenia a dlhodobé užívanie liekov sú častou príčinou rastového deficitu) a spánku (rastový hormón, ktorý je hlavným akcelerátorom rastu do výšky, sa vylučuje počas spánku); v tomto období sú rozdiely vo výške dievčat a chlapcov menej významné, ako v nasledujúcom období
  • puberta u dievčat ... s nástupom puberty nastáva tretie obdobie rastu do výšky, ktoré je spojené so zvýšenou sekréciou pohlavných hormónov – tie v kombinácii so zvýšeným vylučovaním už spomínaného rastového hormónu sú príčinou akcelerácie ďalšieho rastu do výšky a tzv. rastového špurtu; v Európe sa u dievčat prvé sekundárne znaky (počiatok rozvoja pŕs) objavujú medzi 8,5. až 13. rokom života, od nástupu dospievania k prvej menštruácii spravidla uplynú 2 až 3 roky – obdobie puberty u dievčat začína priemerne okolo 11 roku života, prvá menštruácia prichádza priemerne okolo 12,5 roka života; tempo rastu v puberte nie je rovnomerné, je však zaznamenané, že v roku s najrýchlejším rastom do výšky môže byť prírastok na výške 8 až 9 cm (v prípade dievčat toto obdobie nastáva medzi 12. až 14. rokom života), po nástupe menštruácie sa tempo rastu výrazne zníži (cca na 1,5 až 3 cm na rok), spravidla dva roky po nástupe menštruácie sa rast do výšky definitívne končí; po nástupe menštruácie dievčatá dokážu zvýšiť svoju výšku do momentu, kedy sa rast definitívne ukončí, iba o 5 až 8 cm; rast do výšky dokáže negatívne ovplyvniť tzv. predčasná puberta, ktorá je definovaná nástupom fyzických znakov dospievania u dievčat mladších ako 8 rokov
  • puberta u chlapcov ... s nástupom puberty nastáva tretie obdobie rastu do výšky, ktoré je spojené so zvýšenou sekréciou pohlavných hormónov – tie v kombinácii so zvýšeným vylučovaním už spomínaného rastového hormónu sú príčinou akcelerácie ďalšieho rastu do výšky a tzv. rastového špurtu (chlapci ho zaznamenajú spravidla medzi 12. až 14. rokom života); puberta u chlapcov (v porovnaní s dievčatami) prichádza cca o 1,5 roka neskôr, prvé sekundárne pohlavné znaky (zväčšovanie semenníkov) sa objavujú medzi 9,5. až 13,5. rokom života; puberta u chlapcov neprichádza len neskôr, ale je aj podstatne dlhšia ako puberta dievčat – ukončenie rastu u chlapcov teda nastáva neskôr, ako u dievčat, a chlapci vďaka tomu majú priemernú výšku vyššiu, ako dievčatá;  chlapci sa od dievčat líšia nielen dobou nástupu puberty, jej dĺžkou, ale aj priemernými prírastkami na výške – tí, ktorí majú genetické predpoklady po rodičoch, dokážu počas puberty vyrásť aj 30-35 cm, výnimkou nie sú aj 12 cm prírastky na výške v roku, kedy nastáva tzv. rastový špurt; rast do výšky dokáže negatívne ovplyvniť tzv. predčasná puberta, ktorá je definovaná nástupom fyzických znakov dospievania u chlapcov mladších ako 9 rokov
  • obdobie po puberte ... zvýšené hladiny pohlavných hormónov (v prípade dievčat sú to estrogény, predovšetkým estradiol, u chlapcov androgény, predovšetkým testosterón) prispeli k rastu do výšky v období puberty, ale po určitom čase vďaka ich pôsobeniu nastáva definitívne zastavenie rastu do výšky – to nastáva spravidla medzi 16. až 18. rokom života v závislosti na tom, kedy sa objavili prvé pohlavné znaky, kedy „nastúpila“ puberta a s ňou fyzické zmeny súvisiace so zmenou hladín rozhodujúcich hormónov schopných ovplyvniť rast do výšky

Ako sa hodnotí rast do výšky?

Rast človeka do výšky je mimoriadne zložitý a komplikovaný proces, ktorý dokáže negatívne (ale aj pozitívne) ovplyvniť celá rada vnútorných aj vonkajších faktorov. Ak je rast do výšky „normálny“ je vnímaný ako samozrejmosť, ak však vybočí akýmkoľvek smerom z obvyklej normy (hovoríme nielen o rastovom deficite, ktorý sa prejavuje nízkou výškou, ale aj o nadmernom raste), stáva sa závažným problémom, s ktorým sa dospievajúci človek vyrovnáva len veľmi ťažko.
V úvode článku sme spomenuli, že s oneskorením riešenia rastového deficitu sa výrazne znižuje šanca na dosiahnutie optimálnej cieľovej výšky. Aj preto, aby nedochádzalo k situáciám, kedy sa neskoro zaregistruje problém so zaostávaním v raste do výšky, počas vývoja dieťaťa sa sleduje, zaznamenáva a vyhodnocuje tzv. rastová krivka – tá sa získava zaznamenávaním aktuálnej výšky v pravidelných intervaloch (do troch rokov spravidla raz mesačne, v staršom veku raz ročne). K tomu, aby odborník mohol správne vyhodnotiť získané informácie však musí poznať najnovšie rastové normy populácie – za najefektívnejšiu podobou rastových noriem sú považované tzv. percentilové rastové grafy, ktoré zaznamenávajú variabilitu rastu pre všetky vekové skupiny dievčat aj chlapcov.

Dievčatá - percentilové rastové grafy - vek/výška a vek/hmotnosť

dievcata percentilovy graf 1
dievcata percentilovy graf 2
Percentilové rastové grafy, okrem toho, že vymedzujú pásmo, v ktorom sa výška hodnotí ako „normálna“, umožňuje priebežne (graficky) hodnotiť základné informácie o raste dieťaťa od narodenia až do 18. roku života. Percentilové rastové grafy sa používajú nielen na aktuálne zhodnotenie rastu dieťaťa vo vzťahu k jeho rovesníkom, ale aj pre jednoduché stanovenie predpokladanej konečnej výšky dieťaťa a jej zhodnotenie na základe geneticky podmienených faktorov – ak v rastovom grafe dieťa zaznamená spomalenie rastu resp. je jasné, že nemá šancu dosiahnuť geneticky predurčenú výšku, je to dôvod na to, aby sa prijal rad opatrení, výsledkom ktorých by malo byť zvýšenie rastového tempa
(týmito opatreniami môže byť séria vyšetrení, ktoré majú odhaliť príčinu spomalenia rastu; v prípade, že zaostávanie v raste do výšky súvisí s nízkou sekréciou rastového hormónu, pristúpi sa napr. aj k jeho podávaniu v injekčnej forme).

Chlapci - percentilové rastové grafy - vek/výška a vek/hmotnosť

chapci percentilový rastový graf 1
chlapci percentilový rastový graf 2
Percentilové rastové grafy sú vlastne sústavou kriviek, z ktorých je ľahké „odčítať“ postavenie dieťaťa (podľa veku a výšky) vo vzťahu k mnohopočetnej skupine rovesníkov. Postup „odčítania“ je jednoduchý – na vodorovnej časti grafu (tzv. os x) si vyhľadajte vek dieťaťa, kolmicou na niektorú z kriviek grafu nájdite bod, ktorý ak spojíte s kolmicou na kolmej časti grafu (tzv. os y), získate požadovaný údaj v centimetroch. Ak do percentilového rastového grafu sa pravidelne značia namerané hodnoty výšky dieťaťa (merať sa má v rovnakom čase, pretože rozdiel medzi meraním ráno a popoludním môže byť aj 6-8 mm v neprospech popoludňajšieho merania), spojením nameraných hodnôt získate krivku, vďaka ktorej môžeme sledovať nielen tempo rastu dieťaťa.

Čo označujú krivky grafu, ku ktorým sú priradené čísla od 3 do 97? Sú to percentily, vymedzujúce pásma, vnímané ako priemerná výška, nízka výška, veľmi nízka výška atď. 

  • 50. percentil ... označuje strednú, priemernú výšku detí v danom veku jedinci (číslo 50 signalizuje, že 50% rovesníkov dosahuje vyššiu, aj nižšiu výšku)
  • 75. percentil ... slúži na grafické znázornenie skutočnosti, že 75% detí v danom veku je menších a 25% vyšších
  • 25. precentil ... slúži na grafické znázornenie skutočnosti, že 25% detí v danom veku je menších a 75% vyšších
  • pásmo medzi 25. a 75. percentilom ... je vnímané ako pásmo strednej telesnej výšky a nachádza s v ňom 50% z celkového počtu detí; za fyziologický prírastok na výške sa považuje ročný prírastok, ktorý sa pohybuje práve medzi 25. až 75. percentilom 
  • hodnoty pod 25. percentilom ... majú ich nízky jedinci (signalizujú, že minimálne 75% rovesníkov dosahuje vyššiu výšku)
  • hodnoty pod 10. percentilom ... majú ich veľmi nízky jedinci (signalizujú, že minimálne 90% rovesníkov dosahuje vyššiu výšku)
  • hodnoty pod 3. percentilom ... sú dôvodom na hľadanie patologických príčin, ktoré by mohli spôsobovať zaostávanie v raste do výšky (signalizujú, že minimálne 97% rovesníkov dosahuje vyššiu výšku); deti s výškou pod resp. na hranici 3. percentila sa sledujú, merania sa realizujú nie v ročných, ale v trojmesačných intervaloch a v prípade, že sa preukáže nedostatočná sekrécia rastového hormónu, pristupuje sa k jeho podávaniu v injekčnej forme
  • hodnoty nad 97. percentilom ... protipólom hodnôt pod 3. percentilom sú hodnoty nad 97. percentilom (znamenajú, že minimálne 97% detí v danom veku je nižších ako hodnota nad týmto percentilom), takéto deti sa označujú ako veľmi vysoké a ak k takejto výške nemajú genetické predpoklady, takáto výška môže byť tiež vnímaná ako výsledok potencionálne patologických, škodlivých faktorov, po ktorých sa pátra

rastové krivky
Je nutné dodať, že nielen dynamika rastu dieťaťa pod hranicou krivky označenej ako 3. percentil (alebo nad hranicou označenou ako 97. percentil), ale aj neprimerané spomalenie (zrýchlenie) rastu do výšky je signálom na to, aby dieťa podstúpilo sériu endokrinologických vyšetrení. Niekedy sa podceňuje informácia o spomalení rastu, ale správna diagnostika môže odhaliť príčinu (napr. celiakiu, hypotyreózu, alebo vznik tumoru - bez pravidelného zaznamenávania výšky do percentilových rastových grafov sú tieto problémy zvyčajne neidentifikovateľné) a následne prijať v podstate jednoduché riešenia na to, aby sa zabezpečil v ďalšom období prakticky bezproblémový rast do výšky, bez zaostávania. 

Ako rastú kosti?

Tak ako iné tkanivá v ľudskom tele, aj kosť pozostáva zo živých buniek – tie, ktoré vytvárajú kostné tkanivo sú osteoblasty, osteoklasty sú mnohojadrové bunky, ktoré odbúravajú tkanivo kostí. Kosť je zásobovaná krvou, okrem spleti tepien a žíl nájdeme v jej vnútri aj nervy. Kosti sú tvorené kostným tkanivom, rozoznávame dva druhy kostného tkaniva – husté, pevné tkanivo tvorí vonkajšiu, hladkú časť kosti, vnútro kosti je vyplnené pórovitým tkanivom, niektoré majú pórovitú štruktúru vyplnenú navyše dreňou.

Rast do výšky úzko súvisí s rastom dlhých kostí nôh, ramien a chrbtice do dĺžky. Dlhé kosti končatín majú na každom konci kosti (presnejšie medzi hlavicou a driekom kosti) tzv. rastovú platničku/chrupku (na obrázku označená ako growth/epiphyseal plate), ktorá je štruktúrou podobná chrupavke – v platničkách sa nachádzajú receptory pre rastový hormón, ktorý po naviazaní sa na receptor spustí sled dejov, výsledkom ktorých je zrýchlenie delenia buniek chrupky rastovej platničky (chrupka sa zväčšuje), plocha chrupky susediaca s úsekom kosti osifikuje (mení sa na pevnú kosť), postupom času nastáva vďaka tomu rast kosti nielen do dĺžky, ale aj do šírky (kosti hrubnú, sú pevnejšie).
Rast do výšky prestáva, keď rastová platnička stratí charakter chrupavky schopnej delením buniek sa zväčšovať, úplne sa zmení na kosť - rastové štrbiny sa nezvratne uzavrú.